DOJČOPRÍBEH č.2

 

"A tak som sa jej spýtala, či sa na mňa hnevá za to, že Maxíkovi budem dávať jednu z jej "didík". 

Na to mi odpovedala (a na túto vetu nikdy nezabudnem!), že S JEDNOU DIDIKOU SA EŠTE DÁ ŽIŤ. "

 

Na úvod prezradím, že dojčím už tretí rok za sebou. Mám dvoch krásnych prísavníkov - 2 a pol ročnú Leiu a 4 mesačného Maxima a dojčíme tandemovo. Na začiatku po prvom pôrode to bolo ťažké, hlavne psychicky. Nemali sme dosť mliečka, Leia sa zle prisávala. Naštastie sme mali k dispozícií laktačné poradkyne priamo v pôrodnici. Tie situáciu objektívne zhodnotili a hneď po troch dňoch navrhli riešenie. Stále som však mlieka mala málo, takže som pociťovala silné zlyhanie, že neviem nakŕmiť svoje dieťa. Tak veľmi som túžila mať takú superschopnosť!

Asi 4 týždne bola mojou najlepšou spoločníčkou zapožičaná
odsávačka, no i napriek tomu sa stav nelepšil - Leia bývala hladná a veľa plakala, občas sme ju prikŕmili, ale umelé mlieko odmietala, nútila ma pokračovať v snažení. Až keď som odsávačku pri čistení pokazila a narýchlo sme zohnali inú (nie tak šetrnú k prsiam), tak sa to zrazu rozbehlo. Po šiestich týždňoch som mohla odsávačku odložiť na večné časy. Znamenalo to pre mňa toľko slobody! Že s malou môžem ísť kam chcem, zdržať sa tam ľubovoľne dlho, lebo jedlo mala vždy pripravené a teplé :). Nehovoriac o tom, že ma naďalej nemuseli zaujímať žiadne hygienické potreby, lebo prvú menštruáciu som vďaka dojčeniu dostala až na Leine prvé narodeniny. A tiež mi vyhovovalo, že nech sa stalo čokoľvek, vždy bolo riešenie jednoduché - jedno prisatie a bolo po strachu, nočných morách, boliestkach a kto vie, čom ešte.

Zakrátko som otehotnela a keďže Leia si na dojčení veľmi zakladala - pre ňu bolo dojčenie alfou a omegou - bolo riešením naozaj všetkých jej problémov, či to bol hlad, chlad, osamelosť alebo situácia, ktorú ešte nevedela riešiť. V žiadnom prípade som ju nechcela odstaviť, vedela som, ako veľmi jej na tom záleží a bála som sa, aby si to odstavenie nespojila s budúcim bratčekom. Môj gynekológ mi síce nechcel veriť, že jej ešte mliečko chutí, lebo vraj počas tehotenstva zmení v dôsledku tehotenských hormónov chuť a prestane deťom chutiť. Leia sa však veselo dojčila počas celého tehotenstva. Bolo síce jedno obdobie (okolo 7. mesiaca), keď mi to bolo doslova nepríjemné, ale Leia aj odmietnutie brala s absolútnym pochopením. Dojčenie pre mňa bolo ideálnym časom na zastavenie sa a povinný oddych, dodnes je to moje off tlačítko na deti :).

Mala som hrôzu z toho, ako Leia nového súrodenca prijme. Dúfala som, že práve dojčenie ich trochu zblíži. Keď sa Maxim narodil a Leia prišla neskoro večer už i tak unavená na izbu a uvidela ma s iným bábätkom na rukách, prestala sa so mnou rozprávať. Keď som malého položila, začala sa jej venovať, tak mi aspoň odpovedala na otázky. A tak som sa jej spýtala, či sa na mňa hnevá za to, že Maxíkovi budem dávať jednu z jej "didík". Na to mi odpovedala (a na túto vetu nikdy nezabudnem!), že S JEDNOU DIDIKOU SA EŠTE DÁ ŽIŤ. 
No a keď zistila, že vďaka drobcovi je aj jej mliečko zase sladké, Maxim sa stal jej milovaným bratčekom, ktorému dáva pusinky a s láskou sa oňho stará. 

Odvtedy sa s radosťou dojčia aj naraz, držia sa za ruky a musím povedať, že dojčenie posunulo nie len môj vzťah k mojim deťom na inú úroveň, ale aj ich súrodenecké puto spoločným dojčením pribralo na sile. A nie je nič krajšie, ako sa na tie moje dve nádhery pozerať, keď spokojne papkajú. Fotku pripájam. Samozrejme okrem malej Lei bol pri mne aj partner, ktorý so mnou nestratil trpezlivosť, chápal ma a spolu sme sa tešili z každého pribúdajúceho mililitra pri odsávaní, za to mu patrí moja veľká vďaka! 

Ostatným mamičkám by som odkázala len to, aby sa najviac spoliehali na svoj materský inštinkt a nepočúvali často aj protichodné rady okolia. A hlavne sa NEVZDÁVALI! Úspešnosť dojčenia závisí často aj na bezvýznamných maličkostiach, v mojom prípade to bol konkrétny typ odsávačky a psychické rozpoloženie. Takže sa nestresujte a inšpirujte sa mačkou domácou! ;)
No a pri deťoch sa netreba báť pomenovať problémy pravým menom. Keď sa s dieťaťom budete baviť ako s rovnocenným partnerom, bude vždy ochotné prijímať aj kompromisy. Pretože práve aj vďaka dojčeniu vás nadovšetko ľúbi.

 
 Kristína Krásna
 

 


Fotogaléria

Táto fotogaléria je prázdna.


Páči sa vám tento príbeh? 

Mohol by pomôcť aj ostatným?

Zdieľajte ho na sociálnych sieťach.

 

 

Predchádzajúci DOJČOPRÍBEH                          Ďalší DOJČOPRÍBEH