DOJČOPRÍBEH č.5

 

"Počas tehotenstva som sa rozprávala s jednou mamičkou, ktorá mi povedala, že sa mám sústrediť a hľadať informácie o dojčení a nie o pôrode. Vtedy som ešte som nevedela, akú mala pravdu. "

 

2. apríla 2014 sa nám narodila dcérka Nataly, a keďže som prvorodička, znamená to, že dojčím zatiaľ iba 7,5 mesiaca.

Keď som bola ešte tehotná, všetci sa ma pýtali, či sa bojím pôrodu, nikto neriešil dojčenie. Až som sa raz rozprávala s jednou mamičkou, ktorá mi povedala, že sa mám sústrediť a hľadať informácie o dojčení a nie o pôrode. Vtedy som ešte som nevedela, akú mala pravdu.

Vďaka Bohu som jedna z tých mamičiek, ktorá má dosť mliečka a 4. deň v nemocnici som ju dojčila už iba ja, bez akéhokoľvek dokrmovania. Samozrejme neprišlo to len tak bez roboty, po každom kojení som si pekne mliečko povytláčala a doma aj vždy prvý mesiac aj odsala. (Dokonca som nejaký čas mliečko predávala do banky materského mlieka). Veľa krát sa mi fakt nechcelo, ale prinieslo to svoje ovocie.

 

Prvých šesť  mesiacov bolo rozhodne zaujímavých. Nezaobišlo sa bez rád a poúčaní. V mojej rodine je málo členov, ktorí boli dojčení, keď boli malí. Preto ma dosť znepokojovalo, keď mi radili mamky, ktoré s dojčením mali skúsenosť tak maximálne mesiac. Už pred pôrodom som si našla kontakt na laktačnú poradkyňu a keď sa dostavili prvé problémy (štípali ma bradavky), nastal čas urobiť telefonát. Sedenie bolo veľmi poučné, bolo mi ukázané ako správne dojčiť (nie v perinke ale pekne v kontakte s bábätkom) a problémy so zlým prisatím a tým pádom bolesťami prestali.

Asi 3x som mala upchaté mliekovody, ale to tiež pomerne rýchlo vyriešila super informácia o kapustných listoch.

 

Ako skoro každej prvorodičke mi chýbali informácie. Napríklad že bábätku vytrávi materské mliečko za jednu hodinu a preto je časté kojenie úplne normálne. Pamätám si, že som sa doma pred laktačnou poradkyňou rozhorčovala, že to ako ja teraz idem kojiť každú hodinu?? No určite! Navyše mi vtedy nedošlo, že s čoraz častejším kojením sa tvorí aj viac mliečka. Tak prečo nie??? (Vety ako " Už zase ideš kojiť?" alebo "Zase ti mama pchá ten prsník"? radšej rýchlo vyventilujem).

 

Niečo, za čo sa hanbím to len povedať  je, že som úplne odmietala kojenie po ležiačky. Môj divný predsudok znel, že to je len pre lenivé mamky. V druhom mesiaci som dostala ortézu na nohu a nemohla som po sediačky riadne kojiť. A preto som vyskúšala kojenie po ležiačky. Na moje prekvapenie to bolo veľmi pohodlné a Nataly začala zaspávať na prsníku. Aká to bola pomoc. Už žiadne uspávanie na rukách, či už cez deň alebo v noci. Nataly si zaviedla svoj režim. Dve hodiny bola hore a potom na prsníku zaspala. Bolo to super, lebo som mala čas pre seba a nemusela som pre to skoro nič urobiť, len jej dať prsník. Je to naozaj dobre vymyslené. (Mimochodom, teraz kojím 90% po ležiačky a rada to robím každú hodinu :) )

 

V kojení som úplný nováčik ale je to niečo, čomu prikladám veľkú vážnosť. Dojčiť budem, kým bude dcérka chcieť a je veľmi pravdepodobné, že bude dojčená spolu so súrodencom, na čo sa veľmi teším. Teraz sú to pre mňa veľmi vzácne chvíle, pretože sa tým buduje náš vzťah. Užívam si to aj preto, lebo neviem, dokedy to bude trvať a viem, že mi to bude chýbať. Milujem ten pocit, keď ležíme pri sebe, Nataly sa mi hrá s tričkom, naťahuje rúčku k mojej tvári a pritom si "cucká". Taktiež som jedna z tých akčnejších mamiek (moju dcéru už volajú cestovateľka :D )a preto je to veľká pomoc, že keď niekde idem, stačí mi zobrať iba čisté plienky, vlhčené utierky a čínsky nočníček.

 

Som hrdá na to, že som to zvládla a len sa usmievam, keď sú iné mamky prekvapené, že do 6,5 mesiaca nemala žiadny príkrm, ale hlavne, žiadne dokrmovanie umelým mliekom. Veď mamkine mliečko je predsa najlepšie!

 

Ak by som mala niečo odkázať mamkám, tak len to, čo som zažila sama. Rozsudzujte rady od rodinného okolia. Môžu sa totižto mýliť. Žijeme v 21. storočí a šikovný Google (alebo telefonát pediatričke) vám rýchlo ukáže, kto má pravdu.

Dojčenie je o inštinkte a to, či je všetko v poriadku, si môžete ľahko overiť. Šťastné a spokojné dieťa je predsa dôkazom!

 

 

Stanka Darulová


Fotogaléria

Táto fotogaléria je prázdna.


Páči sa vám tento príbeh?

Mohol by pomôcť aj ostatným?

Zdieľajte ho na sociálnych sieťach.

 

 

Predchádzajúci DOJČOPRÍBEH