DOJČOPRÍBEH č.3

 

"Ukázala mi, ako malému pomôcť pri prisatí, ako si ho podoprieť, či natočiť...a môj anjelik začal piť. 

Pocit? Neskutočne krásny. Keď som to malinké telíčko cítila na svojej hrudi a ako papkal."

 

Môjho prvého syna som žiaľ nedojčila. Dokonca sa podľa lekárov ani nemal narodiť, nakoľko vraj nemôžem mať deti. Liečim sa na ulceloróznu kolitídu a podľa lekárov v košickej nemocnici to nebolo možné. Tvrdo na mňa útočili, zastrašovali ma a dokonca mi dali podpísať revers že s interupciou nesúhlasím. Oporou mi boli cudzí ľudia, lekár zo Šace, ktorý so mnou o mojom zdravotnom stave komunikoval a čo je hlavné podporoval ma, lebo moje výsledky nasvedčovali, že bábo bude v poriadku. 

Paťko, môj prvý chlapček, na svet sa pýtal trošku skôr. Pri pôrode a vôbec počas celej hospitalizácie mi dali všetci pocítiť svoju nadlomenú hrdosť. Veď Paťko sa nemal narodiť a mal mať plno defektov. Po narodení som chcela veľmi dojčiť, ale s toľkou neochotou som sa stretala, až som o mliečko prišla...Mamičky svoje deti kojili a ja som sa prechádzala so slzami v očiach po chodbe a počula plakať nejakého drobíka od hladu...Môjho...Bolo to strašné...Chcela som mu dať aspoň z fľaše, ale vraj mám ísť na izbu...Bola som mladá a len som sa modlila, aby sme už boli doma. Dnes ma Paťko 11 rokov a je zdravučký, krásny chlapec.. 

Skoro pred 2 rokmi sme sa rozhodli, že s polovičkou chceme dieťa. 11. 7. 2014 sa nám narodil krásny anjelik Robko. Malý silák. 3900g. Ale tu som sa už nedala. Musela som síce na cisársky rez, ale bola som rozhodnutá - kojiť proste budem a hotovo. Bolo to ťažké, drobík bol hladný a nevedel sa prisať. Sestričky boli dosť neochotné. Nevedela som ako si ho natočiť, či otvoriť pusinku. Plakala som a vyslovene drobika prosila :"mojko pi, prosím"...Až prišla sestrička zmerať drobčekovi sluch. Bolo to na druhý či tretí deň hospitalizácie. Keď som jej povedala, že mliečko mám, ale nedarí sa nám, konečne som sa stretla s ochotou. Ukázala mi ako malému pomôcť pri prisatí, ako si ho podoprieť, či natočiť...a môj anjelik začal piť. Pocit? Neskutočne krásny. Keď som to malinké telíčko cítila na svojej hrudi a ako papkal. 

Na druhý deň sme šli domov. Keďže som bola po cisárskom bolo to ťažké...Najprv sme si zapisovali ako často pije, ako robiť odstupy..ale to bolo trápenie. Občas sa nechcel prisať a mne sa naliali prsia až boleli a o to viac, že na ľavom som mala hrčku. Potom som ho len často núkala a podarilo sa. Robko dostával papať na požiadanie. Teda nočné či často cez deň. Bolo to ťažké, ale nádherné. Keď sa prisal hladil ma, či po kojení s úsmevom zaspal. Spokojný. O dva týždne máme 16 mesiacov. Na 5,5 sme štvornožkovali. Od 6 mesiacov sme začali tuhšiu stravu. Na 10 mesiacov behali a dnes máme 16 zúbkov, sme stále kojený na požiadanie, čiže moje nočné smeny pokračuju. Robko krásne sám papká keď mu urobím vojačikov. Čajík či vodičku má vždy po ruke. Ale keď chce prsník, príde a povie :"mama papa"..zaspávame na prsníku a keď je choručký a nechce nič papkat práve prsník žiada najviac. Keď vidíte ako mu schádza teplotka, ako ho kojenie vie postaviť na nohy...niet nič krajšieho. Ako sa pri kojení občas postaví a usmeje, ako ma hladká...práve tieto chvíle sú najkrajšie. Sme spolu, túlime sa. Dojčenie má veľa výhod ako pre dieťa tak pre mamku. Nielen to, že dieťatko či nakojíme či mu uhasíme smäd kedykoľvek, ale nemusíme prihrievať, či keď bude choručké a nebude chcieť nič papkať tak prsník určite áno. Keď začne chodiť bude vždy viac a viac samostatné, ale na prsník príde vždy. My sa dokonca ukľudňujeme na prsníku keď sa udrieme, sme unavený. A pre mamku plus? Hlavne večer žiadne vstávanie a robenie mliečka. Máme ho pri sebe a mne pomohlo kojenie, že mi hrčka zmizla. Čiže doporučujem všetkým mamkám aby sa nevzdávali. Stojí to za to. Ten krásny pocit či to že svojmu dieťatku pomáhate s imunitou, nikdy dlho neplače od hladu a tým z neho rastie kľudný človiečik, ktorý vie že ste tu pre neho...Už žiaden plač bábätka ako som zažila pri prvom synovi...Len úsmev bábätka, ktoré napapkané usne na rukách....mamičky - dojčiť je naozaj IN


Valéria z Košíc


Fotogaléria

Táto fotogaléria je prázdna.


Páči sa vám tento príbeh? 

Mohol by pomôcť aj ostatným?

Zdieľajte ho na sociálnych sieťach.

 

 

Predchádzajúci DOJČOPRÍBEH                      Ďalší DOJČOPRÍBEH